Akcie, Strana 77

Sotva sa nájde iný strom, ktorý by mal toľko odlišných podôb ako Borovica horská, kosodrevina. Zatiaľ čo v nižších horských polohách vyrastá na statný strom, vo vyšších nadmorských výškach tvorí 1 až 3 metre vysoké kopule, známe ako kosodrevina. Tá zároveň vyznačuje hornú hranicu lesa. Poliehavé pružné vetvy umožňujú kosodrevine osídliť i strmé horské svahy, pretože odolávajú lavínam, ktoré by všetky ostatné stromy zničili.

Veľmi pekný tvarom a nádherne sfarbený, nízky, poliehavý, rozprestretý strieborno-modrý ker. Rýchlo rastie a vynikajúco pokrýva pôdu. Uprednostňuje výživnú pôdu podľa možnosti bez vápna a slnečnú polohu, ale rastie dobre aj náročnejších podmienkach. Hodí sa aj na výsadbu svahov, do skaliek a na pokrytie pôdy. Dorastá iba do výšky 0,3m a dosahuje šírku 2-3m.

Mäta pieporná je trvácna 30-100 cm vysoká rastlina. Kvitne svetlofialovými klasmi v júni až septembri. Rozmliaždená dužina vonia výrazne mentolom, je chladivá a má korenistú chuť.
Pestovanie: Mäta je vysoko mrazuvzdorná rastlina (do - 28 stupňov), pestuje sa takmer po celom svete. Vyžaduje slnečné stanovisko alebo polotieň a priepustnú, vlhkú humóznu pôdu. Rýchlo sa rozrastá podzemkami a je vhodná aj na pestovanie v kvetináčoch.

Hlavnou zložkou mäty je mentol, ktorý zmierňuje svrbenie, bolestivosť a podráždenie kože. Odvar z mäty sa využíva pri bolestiach zubov alebo sa na osvieženie pridáva do kúpeľa.

Mäta má priaznivé účinky pri tráviacich ťažkostiach, uvoľňuje kŕče, zlepšuje chuť do jedla, tíši podráždený žlčník, posilňuje nervovú sústavu a pôsobí ako mierne afrodiziakum. V kombinácii so saturejkou pomáha pri impotencii a frigidite, s rozmarínom zlepšuje telesný a duševný stav.

Silne aromatické mäty sa využívajú na prípravu osviežujúcich letných kokteilov a vynikajúceho čaju. Dekoratívne listy sú výborné na zdobenie pokrmov a nápojov. Mäty s ovocnou a čokoládovou arómou sú vhodné na prípravu dezertov, nápojov pre deti a pre tých, ktorí majú radi jemnejšiu chuť mentolu.

Názvom asi najznámejšia spomedzi levandúľ, nepatrí však medzi vzhľadovo najnápadnejšie. Má nižší vzrast, asi 30 - 40 cm. Pri správnom strihaní ani s výhonkami nedosahuje výšku 60 - 70 cm. Na Slovensku je nazývaná aj ako levanduľa úzkolistá, levanduľa pravá. V susednej Českej republike ju volajú levandule lekárska.

V Maďarsku ju volajú výlučne iba ako levanduľa francúzska. V Chorvátsku ju zvyknú nazývať aj chorvátskou levanduľou. Spomedzi druhov levandule je jediná, ktorá sa užíva aj ako čaj, resp. pri tomto druhu sa tvrdí, že má liečivé účinky. Na svojich stonkách má menej kvetov, farebne je menej výrazná.

Guľovitý agát vrúbľovaný na kmienku. Vytvára takmer pravidelne guľovitú korunu. Výborný, nenáročný solitér do romantických záhrad a malých záhradiek, pred budovy a na parkoviská. Nezaberie veľa miesta. Jeho koruna na kmienku po mnohých rokoch dorastie do priemere 3-5 metrov.

Brest horský Pendula je strom s kaskádovito prevísajúcimi vetvami, ktoré časom dosiahnu až k zemi. Jeho opadavé listy sú sýto zelené, pri krajoch jemne pílkovité, 10-20 cm dlhé. Strom je zaujímavý svojou stavbou, kedy šírka presahuje výšku. Vhodné je mu nechať priestor, kde bude môcť vyniknúť.

Strih nie je nutný, koruna sa môže tvarovať ako plochý klobúk s odspodu odrezanými vetvami alebo naopak krátiť vedľajšie vetvy, aby sa čo najskôr vytvoril prevísajúci efekt. Rez sa vykonáva na jar pred pučaním. Brest je nenáročný na pôdny typ a druh, pokiaľ pôda nie je podmáčaná. Zvláda silné mrazy, ale neznáša suchý úpal, hoci najlepšie rastie na slnku.

Odporúča sa ho dostatočne zamulčovat, aby pôda nestrácala v horúcich mesiacoch vlhkosť. Plne mrazuvzdorný do -34 ° C. Max. výška 3 - 5 m. a šírka 3 – 6 m.

Morus alba ´Pendula´ je jedným z najžiadanejších stromov s previsnutou korunou. Ponúka jedlé, veľmi chutné plody a navyše je výškovo obmedzená, čím sa zmestí do takmer každej záhrady. Jej opadavé listy sú väčšinou srdcovité, pri krajoch zúbkaté, sýto zelené, až 15 cm dlhé a lesklé, ktoré sa pred opadaním menia na žltú. Patrí do rovnakej čeľade ako figovník, čo sa na niektorých listoch prejaví tvorbou nepravidelne hlbokých lalokov.

Od polovice leta dozrievajú podlhovasté plody, ktoré sú pri úplnom dozretí čierne a lesklé a idú ľahko odtrhnúť. Niektorí pestovatelia v dobe zrenia položia pod strom plachtu, aby ovocie padalo priamo na ňu a nemuseli ho hľadať v tráve. Ich chuť je sladká s jemne pikantnou ostrosťou. Plody majú vysoký obsah vitamínu C. Nemožno ich skladovať, čoskoro sa kazia. Ale je možné ich ďalej spracovať na džemy, šťavy, kompóty alebo čerstvé do dezertov, ktorým dodajú na originalite. Možno ich aj sušiť a vtedy sa ich chuť zvýrazní. Sušené sa používajú namiesto hrozienok.

Rastlina je samoopelivá, ku tvorbe plodov nepotrebuje opeľovača. Moruša biela je výborne mrazuvzdorná a pre najlepšie plody ju odporúčame pestovať na čo najslnečnejšom stanovisku. Jej vetvy sú prísne previsnuté ako u smútočnej vŕby a pri každoročnom spätnom reze vytvorí veľmi dlhé nové vetvy, ktorými sa čoskoro dotkne zeme.

Rez by sa mal odohrávať v zimných mesiacoch, aby nevytekala miazga. Pôda môže byť mierne kyslá, v každom prípade priepustná a radšej mierne vlhká ale nikdy mokrá alebo ťažká. Dobre znáša znečistené ovzdušie. Mrazuvzdorná do cca -34 ° C.