Menej známe ovocie, Strana 13

Figovník ´BROGIOTTO NERO´ tvar plodu je veľký, cibuľovitý. Dorastá do výšky 2-3 m. Plody dozrievajú na konci augusta až začiatkom septembra. Farba plodu je červenohnedá až fialovo čierna. Dužina je veľmi sladká, tmavá. Mrazuvzdorná odroda do – 16 °C.Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier). Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník ´BROWN TURKEY´ je odroda patriaca k jednej z najotužilejších, ktorá je hojne plodiaca aj v našich podmienkach. Už názov nám hovorí, že pôjde o figu s tmavými plodmi, ktoré majú červenohnedú až fialovo čiernu farbu. Sú sladké a pri dostatočnom obsahu živín v pôde pomerne veľké. Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier).Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Mrazuvzdorná, samoopelivá odroda, ktorá bola vyšľachtená v švajčiarskych Alpách, v nadmorskej výške 530 mnm. Odroda patrí medzi jednu z najviac mrazuvzdorných odrôd vhodných do našich podmienok. Na záhrade dorastá do veľkosti 3-5 metrov, v kvetináči menej. Plody má žltohnedé, ktoré sa na rastline objavujú už druhý rok od výsadby.Staršie rastliny sú mrazuvzdorné (vydržia až -20 ° C), mladšie sa musia na zimu chrániť (vydržia do -15 ° C). Plody sú veľké, nápadne pretiahnuto hruškovitého tvaru. Dužina je sladká, v plnej zrelosti vínovo červená. Odroda bohato a pravidelný plodí, plody nasadzuje pravidelne v pazuchách takmer každého listu.Ročný prírastok je 40-60 (80) cm. Najlepšie rastie v zásaditých, hlinito-ílovitých humóznych pôdach. Odroda sa môže pestovať dvoma spôsobmi, a síce vysadená vo voľnej pôde, v záhone, alebo ako prenosnú rastlinu v nádobe. Oba spôsoby majú svoje pre i proti, skôr záleží na tom, čo vám viac vyhovuje.Figovník prospieva na slnečnom, chránenom stanovišti, vo výživnej, priepustnej pôde. Volí sa chránené plne oslnené miesto, pri stene domu, plotu, pod rastlinou je prospešné vytvorenie drenážnej vrstvy, je ak zem príliš vlhká. Na zimu je potrebné prikryť nadzemná časť, pre prípad väčších mrazov.Ak je rastlina riadne zakorenená po (3-4 rokoch), môže sa v prípade silnejších mrazov stať, že nadzemná časť zmrzne, ale figovník znovu vyrazí od koreňov. Ak je figovník pestovaný v nádobe, je potrebné myslieť na to, že s vekom bude ker silnieť a zväčšovať sa, s čím bude potrebné aj čím ďalej tým väčšia nádoba.Figovník v nádobe sa umiestni na jar na slnečné miesto v záhrade a zalieva sa (rastlina však nesmie stáť trvalo vo vode) a prihnojuje sa hnojivami na dreviny a drobné ovocie. Na jeseň sa figovník prenesie do vnútorných priestorov (môže byť aj tmavý) so zimnou teplotou od-5 ° C do 5 ° C. Z konárov prirodzene opadajú listy, na jeseň dozrievajúce, oneskorené plody ešte môžu v interiéri dôjsť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Nazýva sa aj drobnoplodé kiwi. Pochádza rovnako ako Aktinídia čínska z východnej Ázie, ale vyskytuje sa v severnejších oblastiach od Kórejského poloostrova cez severnú Čínu až po južnú Sibír v Rusku. Dorastá do dĺžky až 18 metrov a listy má na rozdiel od Aktinídie čínskej hladké, podlhovasté a po okrajoch zúbkované.

Plody sú síce menšie 3 – 5 cm, ale sladšie a dajú sa jesť spolu so šupkou bez nutnosti ošúpania. Výhodou drobnoplodého kiwi je jeho vysoká mrazuvzdornosť, za ktorú vďačí svojej domovine. Rastliny znesú mrazy v zime až do -24°C, čo ich priam predurčuje pre pestovanie aj v severnejších oblastiach Slovenska.

Kvety, ktoré rozkvitajú v máji, nepoškodí ani neskorý mrazík. Podobne ako pri klasických veľkoplodých kiwi, aj drobnoplodé kiwi sú dvojdomé, takže na vypestovanie plodov budeme potrebovať samčiu aj samičiu rastlinu. Aj pri druhu A. arguta však vzácne existujú jednodomé kultivary (napr. Issai), ktoré rodia aj keď pestujeme len jednu rastlinu. Ak však vysadíme rastlín viac, každá z nich sa nám odmení bohatšou násadou plodov.

Výhodou drobnoplodého kiwi je aj skorší nástup rodivého veku (už od tretieho roka pestovania). Aj drobnoplodé kiwi je vďačné za mierne kyslú pôdu, pravidelné prihnojovanie a oporu okolo ktorej sa bude rýchlo ovíjať.

Veľkoplodé zelené kiwi je perfektnou popínavou a každoročne rodiacou lianou. Odroda Hayward je samička ( vhodným opeľovačom je samec Weiki) plody sú stredne veľké, oválne s chĺpkatou šupkou. Dozrievajú v jesenných mesiacoch.

Okrem výhody chutných plodov je aktinídia využiteľná aj ako okrasná rastlina pre svoje opadavé, lesklé, tmavozelené srdcovité listy. Na jeseń listy opadávajú.

Kvitne v júni a jej kvety aktinídie sú príjemne aromatické. Výhony je potrebné zafixovať o oporu, treláž, či pevný plot. Rodí približne 3 až 4 roky od vysadenia. Potrebuje samčieho opeľovača.

Výhony ešte neprekorenenej rastliny sa skracujú o dve tretiny, prípadne na polovicu, čím sa podporí rast. Rez ujatého jedinca sa vykonáva na konci leta alebo pred pučaním prvých listov na jar. Odstraňujú sa odumreté, poškodené alebo nevhodne rastúce časti aktinídie.

Pôda by mala byť kyprá, výživná a mierne kyslá a dostatočne zavlažovaná. Prehnojené jedince nekvitnú. V našich podmienkach vydrží mráz - 20°C. Vhodná je do teplejších oblastí.

Mišpula japonská je subtropická drevina s veľkými kožovitými, v mladosti plstnatými listy, dlhými aj cez 30 cm. Pestuje sa v subtrópoch pre svoje plody – žlté malvice vynikajúcej osvěžujícíc chuti. Rastlina v domovine, ale aj u nás, dozrieva na jar – v apríli a máji. Rastlina je mrazuvdorná až do -16 ° C, listy do cca -12 ° C. Menej odolné sú kvety a plody, preto pestovanie vonku bez ochrany pre kvalitnú úrodu neprichádza do úvahy. Ak chceme rastlinu celoročne v krajine, musí byť cez zimu mierne temperovaná.

Rastlinu pestujeme ideálne v dostatočne veľkej nádobe s výživným substrátom. Od marca do októbra-novembra máme rastliny vonku na slnečnom teplom mieste, cez leto má rastlina veľmi vysoký odpar vody z listovej plochy, preto veľmi výdatne zalievame. Rastlina vonku veľmi dobre prospieva a rýchlo rastie. Možné je aj pestovanie v skleníku, kde je rast ešte rýchlejší.

V prvom a druhom roku hnojíme najmä dusíkatými hnojivami, koncom leta môžeme pridať draslík a akonáhle rastlina dorastie aspoň 150 – 200 cm, môžeme na hnojenie pridať hnojivá s väčším obsahom fosforu i vápnika, s mikro prvky (bór, molybdén, zinok, ..) pre podporu kvitnutia a plodenia. Vhodné sú aj organické hnojivá, primiešali do susbtrátu.

Arbutus unedo - Planika obyčajná alebo Jahodovec obyčajný je stálozelený stredomorský ker, ktorý dorastá v našich podmienkach do výšky 3-4m.

Ichikikei Jiro je najodolnejší zo všetkých ázijských hurmi. Tento bohatý nosič s prezývkou „Itchy“ obsahuje ovocie bez jadierok, bez zvrásnení, ktoré nikdy nie je kyslé – je sladké, aj keď je natrhané ako jablko! Za 2-3 roky začína produkovať stredné až veľké oranžové plody. V dospelosti I dosahuje výšku a šírku 3,5-2,5m je považovaný za trpaslíka. Táto odroda dozrieva v septembri alebo októbri a je samoopelivá.Toto exotické ovocie sa v rôznych krajinách označuje ako churma, tomel či persimon. Rastie na ebenovníku, opadavom strome dorastajúcom vo svojeje domovine, v Ázii, do výšky desať metrov. V našich záhradách sa z praktických dôvodov odporúča pestovať nižšie tvary.