Novinky 2024, Strana 83

Salix caprea ´Pendula´Vŕba rakytová. Výška v dospelosti: závisí od výšky kmienka, zvyčajne sa pohybuje od 1,0 - 1,8 m.Letorasty sú hnedozelené, lysé, listy sú vajcovité tmavozelené, 6-11cm dlhé, opadavé, veľké, sýto žlté prisadnuté jahňady sa objavujú v marci až apríli ešte pred rašením listov, vytvára husto previsnutú úzku korunu, do výšky narastá veľmi pomaly, v 10 rokoch dosahuje zvyčajne výšky okolo 1,5 až 1,8 a šírky 1-1,5m.Nároky na pestovanie: mrazuvzdorná drevina, výrazne svetlomilný druh vyžaduje plné slnko, pôda kvalitné živná, mierne vlhká, rastie aj na suchších stanovištiach, vydrží však len dočasné zamokreniePoužitie: obľúbená vŕba nájde široké uplatnenie v malých i väčších záhradách i predzáhradkách, vysádzame solitérne alebo ako dominantu skupiny často v okolí vodnej hladiny.

Ginko biloba Mariken veľmi dobre znáša akýkoľvek typ pôdy, ovzdušia. Nevadí mu sucho ani vlhkosť. Je mrazuvzdorný. Nové listy sú krásne zelené a zrejú postupne do svetlo zelenej. Na jeseň majú krásnu žltú farbu. Pôsobí veľmi luxusným dojmom. Vhodná aj ako solitér.

Jedná sa o nízky, vždyzelený krík s pestrými listami, ktorých farba je strakatá zmes tmavo zelenej, hráškovo zelenej a smotanovej. Čím viac slnka mu doprajete, tým nápadnejšie bude vyfarbený. Listy sú neopadavé a v zime pridajú ešte rozlične sýty odtieň ružovej.

Rastie pomalšie ako ostatné odrody, tvorí nízky vankúš. Dá sa výborne tvarovať a často sa pestuje naštepený na kmienku ako nízky stromček. Tieto bršleny sú najhodnotnejšie najmä ako podsada skupinových aranžmá, kde ponúknu pekný podrast, zatiaľ čo krásky uprostred na seba pútajú všetku pozornosť.

Vďaka výbornej mrazuvzdornosti sa hodí aj do väčších vonkajších kvetináčov a korýt. Ideálne do kombinácií s tmavo zelenými ihličnanmi. Zakrpatené bršleny možno pestovať na slnku aj v nepríliš tmavom tieni. Rez je možný kedykoľvek od jari do polovice leta. Dáva prednosť mierne kyslej a vlhkejšej pôde, ktorá bude dobre odvodnená. Je plne mrazuvzdorný do min. -29 °C.

Krížením magnólie ´M.liliflora´ a ´M.stellata´ v rokoch 1955-1956 sa podarilo v USA vypestovať niekoľko kultivarov krásnej magnólie. Výsledkom sú stredne vysoké až vyššie kríky, ktoré kvitnú neskôr než ostatné jarné magnólie, čím sa vyhnú neskorým mrazom. Všetky dostali ženské mená a líšia sa stavbou a farbou kvetu.

Kvety magnólie ´Susan´ majú tvar polootvorených ľalií alebo štíhlych tulipánov, navonok sýtoružové až červené so svetlejším vnútrom, málokedy sa na konci kvitnutia otvoria. Medzi jarnými magnóliami sa jedná o najsýtejšie sfarbenú odrodu. Kvitne na konci minuloročných vetiev už ako mladý krík. Aj po odkvitnutí sú magnólie rovnako atraktívne vďaka svojmu hustému olisteniu, ktoré si aj cez leto zachováva sviežu zelenú farbu. Strihanie sa neodporúča, ak je však potrebné tvarovať mladú rastlinu, urobte to na jar čo najskôr po odkvitnutí.

Potrebuje kyslú pôdu, takže kombinácia bude dokonalá. Pretože má mnoho povrchových koreňov, ktoré si vyžadujú vlhko, radíme zamulčovať a v bezprostrednom okolí kmeňa magnólie nič iného nesadiť ani nerýpať. Kvitne na priamom slnku, ale i v polotieni. Jedná sa o rozložitý krík alebo nízky strom, ale rastie veľmi pomaly. Ideálny krík do malých záhrad. Plne mrazuodolná do -34°C.

Magnólia ´Black Tulip´ sa vyznačuje tým, že čím je staršia, tým sú aj kvety tmavšie. Farba kvetu nebledne. Tvar je podobný tulipánu alebo pivónií a kvety sa nikdy úplne neroztvoria. Táto magnólia je výnimočná, začína kvitnúť na konci mája a kvitne až do leta. Je odolná voči chorobám a je plne mrazuvzdorná.

Magnólia vyžaduje priepustnú záhradnú pôdu a slnko alebo polotieň. Vysádzame ju na miesto, kde bude mať dostatok priestoru na rozkonárenie. Jej tvar môžeme podľa potreby upravovať miernym jarným rezom, treba to však robiť opatrne a hneď po odkvitnutí. Je plne mrazuvzdorná do - 25 až -27°C. Jej odolnosť voči mrazu ešte zvýšime tým, že ju namulčujeme vrstvou mulčovacej kôry, ktorá jej zároveň bude udržiavať primeranú vlhkosť.

´Francois Treyve´ je kompaktný, vždyzelený, vyšší ker či nízky strom, ktorý nesie tmavo zelené, veľmi lesklé, široko vajcovité, takmer okrúhle listy. Tie sú zospodu pokryté vrstvou jemných chĺpkov hrdzavo hnedej farby, ktoré rastline pomáha proti nadmernému vyparovaniu vody. Biele kvety sa začínajú objavovať na začiatku leta s výraznou vôňou, ktorých veľkosť je približne 20 cm v priemere.

Kvety sa objavujú postupne vďaka čomu rastlina kvitne aj 2 mesiace. Po 10 rokoch môže dosiahnuť výšku približne 2,5 m a šírku 1,5 m. Kvitne na koncoch minuloročných výhonov, akýkoľvek rez je teda potrebné vykonávať opatrne. Strhanie sa v našich podmienkach neodporúča. Ideálne miesto pre jej rast je v zimnom tieni, ale na plnom letnom slnku.

Pokiaľ ju vysadíme do dobrej pôdy zvládne aj zimné oslnenie. Zem potrebuje kyslú, veľmi úrodnú, vlhkú ale nie mokrou, priepustnú. Starším rastlinám vyhovuje íl, z ktorého pomalým prerastaním čerpajú živiny. Koreňmi sa široko rozrastá načo treba myslieť pri výbere stanovišťa.

Magnólia veľkokvetá ‚FRANCOIS TREYVE‘ je bez ochrany mrazuvzdorná do -24°C, s ochranou a na dobrom stanovišti vydrží krátkodobo aj mráz až do -28°C. Pri dlhotrvajúcich alebo extrémnych mrazoch ju môžete zakryť bielou netkanou textíliou a to len na čas nevyhnutne potrebný, čím obmedzíte odpar vody z listov a všetky listy jej zostanú krásne.  

Magnólia veľkokvetá je zatiaľ jediná u nás pestovaná stálozelená magnólia. Považuje za exkluzívnu rastlinu, najmä čo sa týka jej kvetov a ich vône. Jej kvety majú smotanovo bielu farbu a dosahujú veľkosť až 20cm v priemere. Vydávajú charakteristickú vôňu. Najmä vo večerných hodinách táto vôňa nadobúda na intenzite.

Magnólia veľkokvetá má tmavozelené, extrémne lesklé, neopadavé veľké listy. Vyžaduje veľmi výživnú, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu, skôr kyslú alebo neutrálnu. V našich klimatických podmienkach ju zatiaľ môžeme pestovať len na juhu Slovenska. Aj keď odoláva zimným teplotám až do mínus 20 stupňov Celzia, vysádzame ju na miesta, kde bude chránená pre silnými zimnými vetrami a podľa možnosti aspoň čiastočne aj pred ostrým zimným a jarným slnkom.

Teda najlepšie k východnej stene domu alebo do uzavretých nádvorí, či mestských záhrad. Keď zimné mrazy načas ustúpia, je potrebné polievať ju aj počas suchých období zimy. Pri očakávaných extrémnych zimných mrazoch ju odporúčame zabaliť do bielej, vodu prepúšťajúcej agrotextílie. Nestrihaná dorastá do výšky približne 10 metrov a šírky asi 6-8 metrov.

Odroda Ombrella sa vyznačuje ružovejším kvetom, bohatším kvitnutím a kompaktnejším tvarom koruny.

Albízia je na prvý pohľad exotická rastlina, má zaujímavú korunu dáždnikovitého tvaru a listy sú dvojito párovito zložité. kvitne celé leto a ma jemne ružové kvety. Je to solitér a vynikne na slnečnom stanovisku.

Albízia voňavá ´SUMMER CHOCOLATE´ je zaujímavým objavom, ktorý bol vyšľachtený v Japonsku v roku 1990. Vznikla zo selekcie semien bežného zelenolistého druhu. Patentovaná bola v USA v roku 2003 pod číslom PP 13,822 a považuje sa za raritu pre obdivovateľov a zberateľov exotickejších rastlín. Jej listy sú veľmi jemné, 2x sperené a majú tmavo vínovú farbu.

Na rozdiel od iných rastlín s podobne vyfarbenými listami je ich farba pri pučaní svetlejšia až zeleno žltá a dozrieva do sýto vínovej. Listy sa na noc a pri daždi zatvárajú. Kvety sú o niečo tmavšie ako na rodičovskom druhu. Sú nimi chocholíky, laicky povedané chlpaté guľôčky, zospodu krémovo bielej a vo vrchnej časti sýto ružovej farby o veľkosti cca 3-4 cm, zblízka sú sladko voňavé. Puky sú žltozelené. Kvitne spoľahlivo slnečných stanovištiach.

Albízia vytvára široký ker alebo menší strom s rozložitou korunou a konárami do tvaru širokého „V“. Je to rýchlo rastúci strom a v záujme vyzrievania letorastov odporúčame nehnojiť. Pokiaľ ju budete chcieť strihať, nikdy neskracujte o viac ako 1/3 dĺžky minuloročných vetiev, ak chcete aby kvitla. V takom prípade by síce urobila dlhé výhony, ale nestihla by vykvitnúť. Rez vykonajte zjari po najsilnejších mrazoch.

Doprajte jej stredne živnú, veľmi priepustnú zem, nikdy nie premočenú. Má rada úpal a po dobrom zakorenení jej nevadí vyschnutá pôda. Vďaka dostatku vlhka sa dokáže odvďačiť bohatším a zdravším olistením. Na zimu ju dobre zamulčujte silnou vrstvou kôry a na leto túto vrstvu zmenšite, aby slnko čo najviac prehrievalo korene. Umiestnite ju na plnom slnku, kde bude dobre akumulovať teplo a zvoľte záveterné stanovisko. Spoľahlivá mrazuvzdornosť pri vyzretých vetvách je -20 ° C, ale dokáže dočasne zvládnuť aj o niečo silnejší mráz. Pri poškodení koncov vetví mrazom spoľahlivo raší zo staršieho dreva.