Novinky 2025, Strana 97

Figovník ´BROGIOTTO NERO´ tvar plodu je veľký, cibuľovitý. Dorastá do výšky 2-3 m. Plody dozrievajú na konci augusta až začiatkom septembra. Farba plodu je červenohnedá až fialovo čierna. Dužina je veľmi sladká, tmavá. Mrazuvzdorná odroda do – 16 °C.Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier). Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník ´BROWN TURKEY´ je odroda patriaca k jednej z najotužilejších, ktorá je hojne plodiaca aj v našich podmienkach. Už názov nám hovorí, že pôjde o figu s tmavými plodmi, ktoré majú červenohnedú až fialovo čiernu farbu. Sú sladké a pri dostatočnom obsahu živín v pôde pomerne veľké. Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier).Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Nazýva sa aj drobnoplodé kiwi. Pochádza rovnako ako Aktinídia čínska z východnej Ázie, ale vyskytuje sa v severnejších oblastiach od Kórejského poloostrova cez severnú Čínu až po južnú Sibír v Rusku. Dorastá do dĺžky až 18 metrov a listy má na rozdiel od Aktinídie čínskej hladké, podlhovasté a po okrajoch zúbkované.

Plody sú síce menšie 3 – 5 cm, ale sladšie a dajú sa jesť spolu so šupkou bez nutnosti ošúpania. Výhodou drobnoplodého kiwi je jeho vysoká mrazuvzdornosť, za ktorú vďačí svojej domovine. Rastliny znesú mrazy v zime až do -24°C, čo ich priam predurčuje pre pestovanie aj v severnejších oblastiach Slovenska.

Kvety, ktoré rozkvitajú v máji, nepoškodí ani neskorý mrazík. Podobne ako pri klasických veľkoplodých kiwi, aj drobnoplodé kiwi sú dvojdomé, takže na vypestovanie plodov budeme potrebovať samčiu aj samičiu rastlinu. Aj pri druhu A. arguta však vzácne existujú jednodomé kultivary (napr. Issai), ktoré rodia aj keď pestujeme len jednu rastlinu. Ak však vysadíme rastlín viac, každá z nich sa nám odmení bohatšou násadou plodov.

Výhodou drobnoplodého kiwi je aj skorší nástup rodivého veku (už od tretieho roka pestovania). Aj drobnoplodé kiwi je vďačné za mierne kyslú pôdu, pravidelné prihnojovanie a oporu okolo ktorej sa bude rýchlo ovíjať.

Veľkoplodé zelené kiwi je perfektnou popínavou a každoročne rodiacou lianou. Odroda Hayward je samička ( vhodným opeľovačom je samec Weiki) plody sú stredne veľké, oválne s chĺpkatou šupkou. Dozrievajú v jesenných mesiacoch.

Okrem výhody chutných plodov je aktinídia využiteľná aj ako okrasná rastlina pre svoje opadavé, lesklé, tmavozelené srdcovité listy. Na jeseń listy opadávajú.

Kvitne v júni a jej kvety aktinídie sú príjemne aromatické. Výhony je potrebné zafixovať o oporu, treláž, či pevný plot. Rodí približne 3 až 4 roky od vysadenia. Potrebuje samčieho opeľovača.

Výhony ešte neprekorenenej rastliny sa skracujú o dve tretiny, prípadne na polovicu, čím sa podporí rast. Rez ujatého jedinca sa vykonáva na konci leta alebo pred pučaním prvých listov na jar. Odstraňujú sa odumreté, poškodené alebo nevhodne rastúce časti aktinídie.

Pôda by mala byť kyprá, výživná a mierne kyslá a dostatočne zavlažovaná. Prehnojené jedince nekvitnú. V našich podmienkach vydrží mráz - 20°C. Vhodná je do teplejších oblastí.

Veľkoplodá samoopelivá odroda kiwi. Obsahuje vysoké percento vitamínu C, vzácne bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, betakarotén, vitamín E, ako aj množstvo minerálov a stopových prvkov.

Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Ide o ekologické ovocie – keďže sa nemusí striekať, tak neobsahuje ani pesticídy.

Mišpula japonská je subtropická drevina s veľkými kožovitými, v mladosti plstnatými listy, dlhými aj cez 30 cm. Pestuje sa v subtrópoch pre svoje plody – žlté malvice vynikajúcej osvěžujícíc chuti. Rastlina v domovine, ale aj u nás, dozrieva na jar – v apríli a máji. Rastlina je mrazuvdorná až do -16 ° C, listy do cca -12 ° C. Menej odolné sú kvety a plody, preto pestovanie vonku bez ochrany pre kvalitnú úrodu neprichádza do úvahy. Ak chceme rastlinu celoročne v krajine, musí byť cez zimu mierne temperovaná.

Rastlinu pestujeme ideálne v dostatočne veľkej nádobe s výživným substrátom. Od marca do októbra-novembra máme rastliny vonku na slnečnom teplom mieste, cez leto má rastlina veľmi vysoký odpar vody z listovej plochy, preto veľmi výdatne zalievame. Rastlina vonku veľmi dobre prospieva a rýchlo rastie. Možné je aj pestovanie v skleníku, kde je rast ešte rýchlejší.

V prvom a druhom roku hnojíme najmä dusíkatými hnojivami, koncom leta môžeme pridať draslík a akonáhle rastlina dorastie aspoň 150 – 200 cm, môžeme na hnojenie pridať hnojivá s väčším obsahom fosforu i vápnika, s mikro prvky (bór, molybdén, zinok, ..) pre podporu kvitnutia a plodenia. Vhodné sú aj organické hnojivá, primiešali do susbtrátu.

Jahodový strom je stálozelený listnatý ker alebo malý strom so širokou pitoresknou korunou. Tvorí jedlé plody, červené bobule o veľkosti 1-2 cm. Oberáme ich až v plnej zrelosti, keď sú tmavočervené a veľmi mäkké. Chutia podobne ako figy.

Jahodovec má tmavozelené lesklé listy so zúbkovaným okrajom, dlhé 5-10 cm a široké 2-3 cm. Jeho sivo-hnedá kôra sa odlupuje v tenkých platničkách a odhaľuje tak mladšiu podkladovú červenkastú kôru. Môžme ho pestovať v záhradách po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do mínus 15 stupňov Celzia. Najčastejšie kvitne bledožltými kvetmi.

Používa sa do záhonov s výsadbou krov, v lesných záhradách, aj ako solitér. Je vhodný aj na výsadbu živých plotov. V našich podmienkach dorastá do výšky a šírky maximálne 5 metrov. Najlepšie sa mu darí na priamom slnku vo výživnej a dobre priepustnej pôde. Dokáže rásť aj na alkalických (vápenatých) pôdach.

Neskorá zimná odroda, skladuje sa dokonca apríla až mája. Plody sú stredne veľké až veľké, šupka je zelenožltá, v čase zrelosti bledočervená s fialovkastým nádychom. Dužina plodov je žltkastá, veľmi pevná, šťavnatá, sladká.

Rodí skoro, bohato a pravidelne. Atraktívna je vysokými úrodami, veľmi dlhým skladovaním a najmä vynikajúcou šťavnatou chuťou plodov. Vyhovujú jej teplejšie polohy. Je stredne náchylná na chrastavitosť, proti múčnatke je pomerne odolná.

Táto veľmi obľúbená odroda hrušky má červenú dužinu, inak sa prakticky nelíši od klasickej hrušky Wiliamsovky.

Hruška Williamsova je trochu náročnejšia na pôdu a polohu a v dreve i kvete stredne odolná voči mrazom. Dobre odoláva hubovým chorobám a je mierne náchylná na vírusovú kamienkovitosť. Oberá sa v polovici až koncom augusta a jej skladovateľnosť je 10-14 dní. Robia sa z nej najkvalitnejšie kompóty.

Ako jej opeľovače slúžia hrušky: Clappova, Júlová, Konferencia, Charneuská, Hardyho. Ako podpník sa pre ňu väčšinou používa planá hruška (Pyrus pyraster).