Trvalky, Strana 38

Heuchera 'Palace Purple' je kultivar s tmavobordovým, až takmer čiernym listom. Kvety sú drobné zvončekovité, bielej farby. Ide o rokmi osvedčený kultivar, ktorý je jedným z hlavných rodičovských druhov moderných hybridov.

Trvalky patriace do rodu Heuchera pochádzajú zo Severnej Ameriky. V prírode tam rastie približne 50 druhov, prevažne v svetlých lesoch. V našich záhradách sa pestujú už veľmi dlhé obdobie, no sortiment bol obmedzený na zopár druhov okrasných prevažne kvetom. Rozmach prišiel až v posledných dvoch desaťročiach, kedy sa začalo intenzívne šľachtenie zamerané na farbu listu. Dnešný sortiment tak zahŕňa niekoľko stoviek kultivarov všemožných farieb listu.

Na pestovanie sú to nenáročné trvalky, ideálnym stanovišťom je polotieň s mierne vlhkými pôdami. Sú ale kultivary, ktoré tolerujú plné slnko. Výborne sa im darí v klasických trvalkových záhonoch, no svoje miesto si výborne nájdu aj v rôznych nádobách.

Sedum album var. micranthum subvar. chloroticum pochádza z južného Švédska. Jeho takmer okrúhle listy sú zelené až zelenožlté a nemenia farbu ani v najhorúcejšom lete. Vytvára úplne nízke koberce, ktoré kopírujú terén.

Hlaváč sa vyznačuje prízemnou ružicou listov a tenkými dlhými stonkami, ktoré nesú kvety v tvare vypuklej pologule. Kvitnúť začínajú na prelome mája a júna a ich purpurové aromatické kvety zdobia záhon až do skorej jesene. Odkvitnuté kvety je vhodné odstraňovať. Pestujeme ho na slnečnom stanovisku v dobre priepustných, výživných pôdach. Je mrazuvzdorný do cca -34°C.

Hlaváč pestujeme na slnečnom stanovisku v dobre priepustných, výživných pôdach. Odkvitnuté kvety je vhodné odstraňovať.

Nenáročný flox ´Emerald Cushion Blue´ vytvára husté koberce jemných svetlofialových kvetov, ktoré sa veľmi rýchlo rozrastajú. Kvety vyzerajú ako drobné hviezdy. Listy sú nenápadné a počas kvitnutia ich takmer vôbec nevidno.

Flox zaraďujeme medzi skalničky, pretože vyžaduje slnečné stanovisko a suchšiu pôdu. Je nenáročný a tolerantný voči suchu. Najčastejšie sa vysádza do skaliek, okolo chodníkov, na okraj záhona, ale aj do nádob. Má pôdopokryvné vlastnosti, výrazný jarný efekt kvitnutia a sviežu zelenú farbu listov, ktorá pôsobí dekoratívne po celý rok.

Phlox douglasii 'Ochsenblut' je kultivar, ktorý vznikol mutáciou od červeného Phlox douglasii 'Crackerjack'. Výsledkom je rastlina kompaktného vzrastu, s unikátnymi krvavo červenými kvetmi. Okvetné lupienky sú užšie a kvety sa javia ako malé hviezdičky.
Používa sa pre výsadby do skaliek a suchých múrikov. Vyžaduje suchšie, dobre priepustné pôdy. Stanovište by malo byť slnečné, no toleruje i polotieň.

Nízky flox pôvodom zo Severnej Ameriky. Kde rastie vo vysokohorských oblastiach, na priepustných čadičových podkladoch a skalách. Vytvára nízke, bohato vetvené vankúšiky.

Táto Delosperma pochádza z lokality Sani Pass v južnej Afrike. Kvety sú intenzívne sfarbené do tmavo ružova s fialovočerveným nádychom (farba magenta). Násada kvetov je veľmi bohatá od jari až do jesene. Mrazuvzdornosť je výborná, rastliny prežili teploty -20°C bez väčších problémov.

Podmienkou úspešného pestovania rodu Delosperma sp. je maximálne priepustný substrát. Pôda by mala byť piesočnatá až kamenistá, s drenážou na povrchu vytvorenou s drobných kamienkov. Rýchly odtok vody je dôležitý najmä v zimnom období, pretože rastliny väčšinou nevymrznú, ale vyhnívajú v dôsledku premokrenia. Stanovište by malo byť plne slnečné, lebo kvety sa otvárajú iba na priamom slnku. Hodí sa najmä do skaliek, no uplatnenie nájde tiež na cintorínoch, v nádobách na balkónoch a terasách.

Tieto skalničky pochádza z pohoria Drakensberg v južnej Afrike. U nás pestované druhy rastú vo výškach od 2500 do 3300 m. n. m. Pomenovanie je veľmi nejednotné, niektoré druhy bývajú tiež uvádzané ako Drosanthemum sp.. Objavujú sa tiež náznaky oddeliť nugetoidné typy do vlastného druhu Malotigena sp.. Väčšina pestovaných kultivarov sú zbery s rôznych lokalít, niektoré vznikli náhodným krížením a tie najkvalitnejšie pochádzajú zo zámernej hybridizácie.

Tieto hybridy z kríženia pôvodných druhov boli vyšľachtené začiatkom minulého storočia. Takto vzniklo množstvo pekných kultivarov. Metliny kvetov kvitnú niekoľko týždňov postupne zospodu nahor.

V zime suché listy a súkvetia chránia korene pred mrazom, preto ich odstraňujeme až na jar. Vyžaduje kyslejšiu, vlhkú humóznu pôdu. V skupinovej výsadbe viacerých kultivarov vynikne v polotieni, pod stromami. Kvety sa hodia na rez aj sušenie.

Aster alpinus 'Dunkle Schöne' je astra alpínska s veľkým modro fialovým kvetom. Bohato kvitne najmä počas jarného obdobia.
Je to typická rastlina vhodná najmä pre výsadby do skaliek, prípadne menších záhonov. Pre pestovanie vyžaduje slnečné stanovište, s dobre priepustnými pôdami.

Skalnička rozšírená v európskych pohoriach, pričom zasahuje až na Kaukaz a Sibír. U nás je chráneným druhom, rastúcim na vápencových skalách v subalpínskom až alpínskom stupni.